2.deň

Spišsko –Šarišské medzihorie → medzi Levočskými vrchmi a Čergovom

      1. zastávka_Bradlové pásmo

     Jura ( 250-130 mil.r.)

-   pozostatok  bývalého kontaktu 2 litosferických dosiek

Bradlové pásmo  je tektonicky a orograficky výrazné pásmo Západných Karpát. Bradlové pásmo je oblúkovitého tvaru a tvorí hranicu medzi Vonkajšími a Centralnými Západnými Karpatami. Utvára úzku (19 až 0,4 km), ale až 600 km dlhú tektonickú jazvu po subdukcii a kolízii časti zemskej kôry, v ktorej sú zachované iba fragmentálne sledy vrstiev a fácii. Vyznačuje sa výskytom pevnejších, hlavne vápencových skalísk -bradiel, vyčnievajúcich zo spravidla menej odolných slienitých a flyšových súvrství tvoriacich bradlový obal. Bradlá sú k svojmu obalu zväčša v tektonickom vzťahu, ktorý však môže mať rozmanitý charakter. Bloky majú zväčša šošovkovitý, alebo izometrický tvar a sú uložené vo flyšových paleogénnych vrstvách ako doskovité telesá.

      2. zastávka_Bardejov

Nachádza sa na severovýchode Slovenska v regióne Šariš. Toto historické a kúpeľné mesto je pre svoje zachovalé stredoveké centrum od roku 2000 zapísané medzi lokality Svetového dedičstva UNESCO.

Najvzácnejšou zo stredovekých stavieb je monumentálna bazilika svätého Egídia ktorá z architektonického hľadiska patrí medzi najvýznamnejšie národné pamiatky na Slovensku.

Bardejovsé kúpele

Ležia asi 5 km od mesta Bardejov. Vznik Bardejovských Kúpeľov podmienili vývery prírodných liečivých minerálnych vôd typu alkalicko-slaných, železnatých kyseliek.

 Liečila cisárovná Alžbeta Bavorská, manželka Františka Jozefa, ktorej pobyt pripomína socha pred liečebným domom z roku 1903.

      3. zastávka_Drevený kostolík Ladomírová

      -   3 gréckokatolícky kostolík na Slovensku (Bodružal- najstarší)

       - Zaradený do svetového kultúrneho dedičstva UNESCO

Chrám svätého Michala Archanjela je drevená cerkov so zvonicou z roku 1742 v obci Ladomírová zasvätená svätému Michalovi archanjelovi. Bola postavená bez jediného klinca.

4. zastávka_Vyšný komárnik

V chotári obci je Areál duklianského bojiska s pamätníkom padlým vojakom 1. čs. armádneho zboru, ktorý bol postavený v roku 1949. Pamätník je národnou kultúrnou pamiatkou a jeho autorom je J. Grus. Pri pamätníku je vojenský cintorín na ktorom je pochovaných 565 príslušníkov zboru.

Pri štátnej hranici je postavená na mieste pôvodnej pozorovateľne veliteľa zboru generála L. Svobodu vyhliadková veža. Pôvodná veža bola drevená, dnešná bola odhalená v roku 1974. Rozhľadňa je postavená v nadmorskej výške 550 m a je vysoká 52 m. Vo vstupnej hale vyhliadkovej veže je inštalované audiovizuálne zariadenie, ktoré umožňuje návštevníkovi získať dokonalý prehľad o Karpatsko-duklianskej operácie. Z vyhliadkovej plošiny s výhľadom na duklianske bojisko na poľskej i slovenskej strane, lektori oboznamujú návštevníkov s históriou duklianskych bojov v jeseni roku 1944.V interiéri rozhľadne je inštalovaná lipová ratolesť - symbol slovenskej vzájomnosti a zároveň označenie československej generálskej vojenskej hodnosti.

                                                                                                                                                                                  (Autor: Veronika Školová)